Kto bol páter Georgius Zrunek?
P. Juraj Zrunek, OFM (1736 – 1789) patril spolu s P. Pavlínom Bajanom, P. Norbertom Foitom a P. Edmundom Paschom medzi najvýznamnejších skladateľov uhorskej salvatoriánskej provincie, ktorá sa pridŕžala prísnejších princípov observancie.
- 1736 na sviatok sv. Jozefa, teda 19. 3. sa narodil v malej moravskej dedinke Znorovy (dnes Vnorovy) situovanej blízko Veselí nad Moravou. V krstnej matrike je záznam, že bol pokrstený ako Jozef, rodičia sa volali Karol a Barbora
- 1754 - vstúpil k františkánom v Hlohovci, prijal rehoľné meno Georgius (Juraj). Už počas noviciátu býva často označovaný ako dobrý organista (organista bonus)
- 1755 - dňa 30. apríla zložil svoj rádový sľub ako františkán
- 1755 – 1757 - vo františkánskom kláštore v Nižnej Šebastovej absolvoval dva roky filozofických štúdií
- 1757 – 1761 - intenzívne sa venuje štúdiu teológie u františkánov v Hlohovci, počas štúdií vykonával aj funkciu organistu a to spoločne so svojim spolubratom, už vysväteným kňazom P. Pavlínom Bajanom - spev rehoľníkov vyučoval P. Lucas Szazecký
- 1760 - v Hlohovci prijíma kňazskú vysviacku
- 1761 -1762 - pridelený do kláštora v Žiline, kde pôsobil ako organista, učiteľ spevu a organovej hry, k jeho starším spolubratom tu patril aj P. Edmund Pascha, kazateľ a spovedník
- 1762 - 1763 - na jeden rok preložený do kláštora v Beckove, kde pôsobil ako učiteľ spevu
- 1763 – 1766 - od leta počas troch rokov pôsobil vo františkánskom kláštore v Skalici, po roku mu okrem hudobníckych povinností zverili aj funkciu pomocného kazateľa - v rovnakom čase tu ako organista a kazateľ pôsobil aj P. Pavlín Bajan
- 1766 – 1767 - od leta pôsobil necelý rok opäť v žilinskom františkánskom kláštore (opäť s P. E. Paschom)
- 1767 - 1768 - preložený do kláštora v Gyöngyösi, kde vyučoval mladých spolubratov v speve a organovej hre, - zároveň v blízkych slovenských dedinách (Domoszló, Kisnána, Vécs, Markaz) po slovensky kázal
- 1768 – 1770 - opäť bol preložený ku františkánom do Vácu, pôsobil tu výlučne ako hudobník, z neznámych príčin nevykonával kazateľskú funkciu
- 1770 – 1773 - pôsobil vo františkánskom kláštore v Kremnici ako organista, učiteľ hudby a riadny kazateľ
- 1773 – 1775 - pôsobil v kláštore v Bardejove ako organista a pôstny kazateľ
- 1775 – 1776 - nachádzal sa v Okoličnom, ako organista a nedeľný kazateľ
- 1776 – 1778 - od leta vystriedal P. Amantia Peschla v kláštore v Pruskom, k jeho spolubratom tu patril P. Hugolín Gavlovič - vykonával tu funkciu organistu a učiteľa novicov v hudbe, zároveň sa stal direktorom bratstva chordigerov - novozaloženej kongregácie sv. Františka. Bol tu i nedeľným kazateľom a s obľubou kázaval na sviatky sv. Juraja (patróna chrámu i jeho osobného), chodilo ho počúvať veľké množstvo ľudí, i z rodnej Moravy, od vrchnosti však bol za kázne kritizovaný ohľadne narážok voči veľmožom a husárom
- 1778 – 1781 - opätovne preložený do kláštora v Žiline
- 1781 – 1783 - jeho novým pôsobiskom sa stal františkánsky kláštor v Prešove
- 1783 – 1789 - posledné roky svojho života prežil v kláštore v Nižnej Šebastovej, kde ochorel na žltačku a sneť, ochoreniu podľahol a vo veku 53 rokov v stredu 3.6. 1789 zomrel.
P. Georgius Zrunek a Opus Franciscanum
Počas svojho rehoľného života vytvoril Juraj Zrunek viacero rukopisných zbierok, v ktorých sa nachádzajú jeho vlastné skladby, ale i skladby ostatných skladateľsky činných spolubratov františkánov. Rozlíšiť a identifikovať jeho diela medzi ostatnými je niekedy nemožné, ale napokon to ani vtedy nebolo dôležité...
Medzi skladateľmi salvatoriánskej provincie bol Juraj Zrunek najzručnejší, jeho diela sú kvalitnejšie ako Bajanove, úrovňou sa blížia k tvorbe P. Pantaleóna Roškovského. K štýlovým znakom hudby Juraja Zruneka patria virtuózne organové sóla, bohaté koloratúry a rozvinutý neskoro barokový a galantný štýl.
Zaujímavý je dobový záznam v Historii domus, teda kronike žilinského františkánskeho kláštora z roku 1766, ktorý informuje o tom, že Juraj Zrunek tu zhotovil niekoľko zborníkov, pričom mu pomáhal Edmund Pascha. Zapísané sú podľa V. Gajdoša tieto:
- Missae ordinariae et aliquae de Requiem, ac antiphona Stella Coeli
- Missae de Requiem cum suis cantilenis
- Missae, cantilenae, lytaniae et antiphona Tota pulchra pro festis nataliciis
- Lytaniae lauretanae multiplices, antiphonae post completorium per annum cantari solitae, et antiphona Tota pulchra
Je pravdepodobné, že tento dnes neznámy vzorový zborník, ktorý obsahoval všetok základný františkánsky hudobný repertoár (pro suo simplici usu) mal Zrunek rozpracovaný už skôr (zrejme v Skalici v rokoch 1763-1765), ako základnú hudobnú výbavu pre svoje hudobnícke povolanie v reholi. V Žiline ho s pomocou E. Paschu skompletizoval a neskôr v jednotlivých kláštorných pôsobiskách z neho čerpal, odpisoval, či na mieru a pomery v daných kláštoroch (pro conventu) dotváral, čím vznikali nové varianty. Celkovo sú doteraz známe tieto rukopisy Juraja Zruneka:
- Praeconium mariale (1761) – zborník obsahujúci mariánske antifóny, litánie a Tota pulchra, na prídoští označený ako Liber secundus, čím sa stotožňuje s druhou knihou kroniky žilinského kláštora 1766. V predhovore Zrunek píše, že sám skomponoval len málo, sú tu identifikovaní ďalší skladatelia: P. Norbert Fojt, P. Pavlín Bajan, Fr. Adam Marmankovič, P. Engelbert Kren a rakúski autori
- Harmonia pastoralis – Prosae pastorales (1766) – konvolút vytvorený v Žiline, pravdepodobne ako odpis tretej časti – Liber tertius podľa kroniky žilinského kláštora 1766.
- Laboritium …. quadripartitum (1768) – zborník obsahujúci celý potrebný repertoár pre kláštor v Gyöngyösi, dedikovaný významnému františkánovi salvatoriánskej provincie – P. G. Kernhoferovi: 1)mariánske antifóny, 2)litánie, 3)Tota pulchra, 4)Harmonia Pastorum ad cunas Jesuli- celý vianočný repertoár, vrátane 2 vianočných maďarsko-latinských omší
- Liber missarum (?) (1770) – anonymný omšový zborník, ktorý vytvoril pre kláštor vo Váci, dnes uložený v Štátnej Széchényiho knižnici v Budapešti
- Pasionale (?) (1773) – inovácia staršieho pašionálu zo 17. storočia v Bardejove
- Liber Sacrorum (1781) – omšový zborník pre kláštor v Žiline, pravdepodobne Liber primus podľa kroniky žilinského kláštora z roku 1766, podľa písma bol vytvorený omnoho skôr, možno už v 1766
Použité zdroje:
- KAČIC, Ladislav. 1989. Juraj Zrunek – autor Harmonie pastoralis? In Hudobný život 21, 1989, 26, s. 10.
- KAČIC, Ladislav. 1993. P. Georgius Zrunek OFM: Missa I pro Festis Natalitiis (ex Harmonia pastoralis), Bratislava: Hudobný fond, 1993. (edícia).
- KAČIC, Ladislav. 1994. Hudobná kultúra františkánov na Slovensku v 16.-19. storočí. In Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku (ed. J.Šimončič). Trnava: Trnavská univerzita, 1994, s. 68-74. ISBN 0-88774-004.
- KAČIC, Ladislav. 2004. Vianočná omša františkánov na Slovensku v 17.-18. storočí. In Slovenská hudba, 30, 2004, 3, s. 249-272. ISSN 1335-2458.
- PETRAŠKO, Ľudovít. 2005. Záhady hudobnej histórie. In: Korzár 22.5.2005. Dostupné online <https://korzar.sme.sk/c/4508910/zahady-hudobnej-historie.html> 27.11.2017.
- TERRAYOVÁ, Jana Mária. 1987. Edmund Pascha: Vianočná omša F dur (Harmonia pastoralis). Bratislava: Opus, 1987. (edícia).